Analýza · ZZS reforma

Zákon namiesto tendra: čo dve alternatívy prinesú záchranárovi v sanitke

Ministerstvo zdravotníctva poslalo komisii pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť dva návrhy zákona — jeden nedokončený, druhý pripravený na podpis od 1. januára 2027. Prepočet ukazuje, komu pripadnú stanice. Nikto zatiaľ nepočítal s tým, kto bude sedieť v sanitke.

Rok po zbabranom tendri za takmer dve miliardy eur leží na stole komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť riešenie, ktoré sa netýka len toho, kto bude vlastniť stanice záchranky. Týka sa aj toho, kto v nej bude jazdiť, za akých podmienok a s akou skúsenosťou. A práve táto časť rovnice v žiadnom z predložených materiálov nefiguruje.

Dve cesty, jedna hotová

Deviateho septembra 2026 zasadla po prvý raz rozšírená komisia pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Poradca ministra zdravotníctva Kamila Šaška poslal jej členom dva paragrafové návrhy s prosbou o zdržanlivosť pri ich zverejňovaní. Podľa zistení ozdravme.sk je rozdiel medzi nimi zásadný — a nie je to len rozdiel v obsahu, ale aj v tom, koľko práce do ktorej ministerstvo investovalo.

Alternatíva A je v podstate zopakovanie vlaňajšieho tendra s pozmeneným zložením komisie. Má tri strany, chýbajú jej dokončené zoznamy členov aj kritériá hodnotenia, nemá dátum účinnosti.

Alternatíva B má sedem strán, kompletné paragrafové znenie, prechodné ustanovenia aj presný dátum účinnosti — 1. január 2027.

Ktorú z nich ministerstvo skutočne chce, nemusel vysloviť nikto. Stačí porovnať rozsah.

Alternatíva A — nová súťaž, staré neistoty

Zachováva sa výberové konanie aj 25-percentný trhový strop. Mení sa zloženie komisie — členstvo má vyplývať priamo z funkcie (zástupca kraja, zástupca Dopravného úradu pri vrtuľníkoch). Pribúda podmienka, že o povolenie sa môže uchádzať iba nezisková právnická osoba podľa § 12 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti — dnešné eseročky a akciovky by si museli založiť neziskovku.

Alternatíva B — prideľovanie zo zákona

Tender sa ruší úplne. Ministerstvo pridelí stanice vyhláškou nemocniciam s urgentným príjmom podľa spádovosti. Nemocnica s urgentom 2. typu musí záchranku zabezpečiť cez firmu so spoločným vlastníkom alebo konečným užívateľom výhod (nový § 14 ods. 2). Pri urgente 1. typu si prevádzkovateľa nemocnica len „určí”, bez podmienky vlastníckeho prepojenia. Bez súťaže. Bez trhového stropu. Bez zákazu pre firmy, ktoré v minulosti zamestnávali načierno.

Neziskovosť ako motivácia? Porovnanie so zdravotnými poisťovňami

Návrh stavia neziskovosť prevádzkovateľa ako záruku, že verejné peniaze budú slúžiť verejnej službe, nie súkromnému zisku. V systéme, z ktorého je ZZS financovaná, už však jeden legálny a regulovaný zisk existuje — a nikto ho nespochybňuje.

Zákon pritom nedefinuje, čo „nezisk” znamená, nezakazuje obchodovanie s vlastnou materskou spoločnosťou a nikto nekontroluje, kam prebytok z paušálu skutočne smeruje — cesty von vedú cez nájom vozidiel, servis od sesterskej firmy, IT či manažérske služby. Rieši sa teda symbolický problém — slovo „zisk” v stanovách — a ignoruje sa skutočný mechanizmus, ktorý by motivoval ku kvalite: buď transparentný, na výkon viazaný zisk, alebo aspoň zachovaná konkurencia cez opakovanú súťaž, akú má aspoň čiastočne alternatíva A vďaka zachovanému tendru a trhovému stropu.

Zisk sa z neziskovej dcéry dostane k majiteľovi inou cestou než dividendou. Tak funguje každý holding.

Prepočet: komu pripadne čo

Redakcia ozdravme.sk prepočítala všetkých 344 pozemných staníc podľa metodiky, ktorú ministerstvo predstavilo komisii: urgenty 2. typu (13 nemocníc, všetky štátne) dostanú ako prvé všetky stanice do 40 minút dojazdu, zvyšok sa rozdelí medzi 33 urgentov 1. typu podľa najkratšieho dojazdu.

Čo v prepočte staníc chýba

Rozdelenie staníc medzi vlastníkov je len prvá vrstva zmeny. Pod ňou leží druhá, o ktorej žiadny z predložených dokumentov nehovorí ani slovo — čo sa stane so záchranármi, ktorí v systéme dnes reálne jazdia.

1. Zákon nerieši prechod personálu

Ani alternatíva A, ani alternatíva B neobsahuje ustanovenie o povinnom prevzatí zamestnancov pri zmene prevádzkovateľa stanice — obdobu § 27 Zákonníka práce pri prechode práv a povinností. Ak stanicu prevezme nová firma, o osude existujúceho tímu rozhoduje výlučne jej vlastná personálna politika. Nič ju k prevzatiu tímu nezaväzuje.

2. Nemocničný mzdový model nemusí nadčasy preplácať

Samostatní prevádzkovatelia ZZS stoja a padajú na výjazdovej činnosti, preto majú priamy záujem nadčasy riadne preplácať alebo rozpisy optimalizovať. Nemocnica ako zamestnávateľ bežne uplatňuje § 121 Zákonníka práce a nadčas kompenzuje náhradným voľnom namiesto príplatku — model, ktorý je v nemocničnej prevádzke štandardný. Pri nepretržitej zmenovej prevádzke ZZS, kde nadčasy vznikajú priebežne a personál je chronicky poddimenzovaný, sa náhradné voľno v praxi často nikdy nevyčerpá. Ide o odpracovanú, no fakticky nezaplatenú prácu.

3. Personálne presuny rozbíjajú zohraté posádky

V teréne, na rozdiel od nemocničného oddelenia, často nie je čas na verbálnu koordináciu. Zohratá posádka funguje na implicitnej komunikácii, rozdelení rolí bez vyjednávania a dôvere v úsudok kolegu — čo sa buduje mesiacmi až rokmi spoločnej praxe, nie jednorazovým zaradením do rozpisu. Presun staníc medzi prevádzkovateľmi, najmä pri zániku nezávislých subjektov, tieto tímy rozbíja. Novozložené posádky musia zohratosť budovať odznova, a to v období, keď systém súčasne prechádza zmenou zamestnávateľa aj zmluvných podmienok.

4. Nemocnica nemá riadiacu skúsenosť s prevádzkou ZZS

Nemocničný manažment je stavaný na riadenie lôžkovej a ambulantnej starostlivosti — riaditeľ, námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť, námestník pre ošetrovateľstvo, ekonomický námestník. Ani jedna z týchto pozícií sa vecne nezaoberá dojazdovými časmi, rozmiestnením staníc, zmenovým plánovaním 24/7 výjazdových posádok, koordináciou s operačným strediskom tiesňového volania ani logistikou vozidlového parku v teréne — je to úplne iný riadiaci know-how než prevádzka oddelenia či urgentného príjmu, a nemocnice ho dnes v drvivej väčšine nemajú.

5. Historická skúsenosť: nemocnica ako správca prebytku, nie investor do ZZS

Financovanie ZZS je pevné — paušál na stanicu určuje cenové opatrenie, rovnaký pre štátnu aj súkromnú posádku. Rozdiel je v tom, kam prebytok putuje. Samostatný prevádzkovateľ ZZS má naň priamy ekonomický záujem investovať späť do vlastnej prevádzky — vzdelávanie, tréningy, vybavenie — pretože je to jeho jediný zdroj príjmu. Nemocnica má desiatky nákladových stredísk, z ktorých mnohé sú dlhodobo stratové — nie náhodou patria štátne nemocnice medzi najväčších dlžníkov Sociálnej poisťovne. Pri konsolidovanom rozpočte má vedenie prirodzený tlak presúvať prebytky zo ziskovejších zložiek na krytie strát inde. Slovensko má s týmto vzorcom historickú skúsenosť z čias, keď ZZS ešte prevádzkovali nemocnice pred rokom 2005 — vtedy sa prostriedky určené na záchranársku prevádzku opakovane minuli na krytie iných, stratových oddelení namiesto investícií do vzdelávania a budovania školiacich systémov pre záchranárov.

Aký môže byť dopad na pacienta

Ak sa spoja opísané riziká, najpravdepodobnejší scenár nie je jedna dramatická udalosť, ale plazivý pokles kvality zásahu v bežnej prevádzke:

• Predĺženie rozhodovacieho času na mieste zásahu — pri nezohratej posádke sa čas, ktorý by skúsený tím strávil implicitnou koordináciou, nahrádza váhaním alebo verbálnym dolaďovaním. Pri KPR, ťažkej traume či zabezpečovaní dýchacích ciest môžu byť práve tieto sekundy rozdielom vo výsledku.
• Vyššia chybovosť v komplexných zásahoch — nie z nedostatku vedomostí jednotlivca, ale z chýbajúcej koordinácie a z toho, že člen posádky bez terénnej praxe nemá vybudovanú intuíciu pre prácu bez diagnostiky a bez okamžitej nadväznosti na nemocnicu.
• Riziko pri poddimenzovanej posádke v dôsledku fluktuácie — odchod skúsených záchranárov (nepreplatené nadčasy, neistota zamestnania) zaťažuje zvyšné tímy a zvyšuje riziko únavových chýb.
• Nekonzistentná kvalita naprieč regiónmi — kým jedna nemocnica prevádzku fakticky delegovala na fungujúcu pôvodnú firmu, iná bez skúseností a bez záujmu budovať expertízu ju môže len formálne „držať” — čím vzniká nerovnaký štandard starostlivosti podľa toho, pod ktorú nemocnicu pacient spadá.
• Výpadky počas prechodného obdobia — samotný proces personálnych a organizačných presunov, bez prechodných ustanovení v zákone, môže spôsobiť dočasné výpadky krytia alebo nejasnosť v tom, kto je za stanicu zodpovedný — presne v období, keď najviac záleží na plynulosti.

Zhrnutie: dve tabuľky vedľa seba

Prepočet ozdravme.sk odpovedá na otázku, komu pripadnú stanice. Neodpovedá na otázku, kto bude fakticky sedieť v sanitke a za akých podmienok. Kým sa oficiálna diskusia vedie okolo vlastníckych schém a percent, tento druhý rozmer ostáva mimo verejnej debaty aj mimo materiálov predložených komisii.

Ďalšie zasadnutie komisie je predbežne naplánované na 28. septembra 2026. Do verejnej diskusie by okrem otázky „komu pripadnú stanice” mala patriť rovnocenne aj otázka, akými pracovnoprávnymi zárukami — alebo ich absenciou — bude táto zmena sprevádzaná pre ľudí, ktorí v systéme skutočne jazdia.