Tento štandard vychádza z najaktuálnejších odporúčaní Európskej resuscitačnej rady (ERC) a je určený pre profesionálnych zdravotníckych záchranárov a členov resuscitačných tímov zasahujúcich v prednemocničnom aj nemocničnom prostredí.
1. Rozpoznanie zastavenia srdca a základné postupy (BLS)
Včasné rozpoznanie zastavenia srdca a okamžité konanie sú základným predpokladom na záchranu života v rámci reťaze prežitia.
- Rozpoznanie: Zastavenie srdca predpokladajte u akejkoľvek osoby, ktorá nereaguje a nedýcha alebo nedýcha normálne. Pomalé, namáhavé dýchanie (agonálne dýchanie) je kľúčovým príznakom zastavenia srdca.
- Na začiatku zastavenia srdca sa môže vyskytnúť krátka epizóda pohybov podobných kŕčom. Zhodnoťte stav po odoznení záchvatu; ak osoba nedýcha, okamžite začnite resuscitáciu.
- Vysoko kvalitné kompresie hrudníka: Kompresie začnite čo najskôr. Hrudník stláčajte v dolnej polovici hrudnej kosti do hĺbky minimálne 5 cm, ale nie viac ako 6 cm, s frekvenciou 100–120/min.
- Po každom stlačení hrudník úplne uvoľnite a neopierajte sa oň, minimalizujte akékoľvek prerušenia.
- Vykonávajte resuscitáciu v pomere 30 stlačení a 2 záchranné vdychy.
2. Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia (ALS)
Základom úspešnej ALS zostávajú vysokokvalitné kompresie hrudníka s minimálnymi prerušeniami a včasná defibrilácia.
A. Defibrilovateľné rytmy (Komorová fibrilácia – VF / Bezpulzová komorová tachykardia – pVT)
- Defibrilujte čo najrýchlejšie (prvý výboj energiou najmenej 150 J pri bifázickom výboji, resp. 120-150 J).
- Minimalizujte prerušenia: Kompresie prerušte tesne pred podaním výboja a snažte sa o prestávku kratšiu ako 5 sekúnd. Po výboji ihneď pokračujte v KPR 2 minúty.
- Farmakoterapia: Ak defibrilovateľný rytmus pretrváva, podajte adrenalín 1 mg IV/IO a amiodarón 300 mg IV/IO ihneď po 3. výboji. Adrenalín (1 mg) následne opakujte každých 3–5 minút.
B. Nedefibrilovateľné rytmy (Asystólia / Bezpulzová elektrická aktivita – PEA)
- Okamžite pokračujte v KPR v 2-minútových cykloch.
- Podajte adrenalín 1 mg IV/IO čo najskôr. Následne ho podávajte každých 3–5 minút.
3. Zaistenie dýchacích ciest a ventilácia
- Postupujte podľa zručností záchrancu. Ak je to potrebné, začnite so základnými technikami a postupne ich stupňujte.
- Tracheálnu intubáciu by mali vykonávať výlučne záchrancovia s vysokou úspešnosťou (definované ako viac ako 95 % úspešnosť pri dvoch pokusoch). Kompresie hrudníka kvôli intubácii neprerušujte na viac ako 5 sekúnd.
- Na potvrdenie správnej polohy tracheálnej kanyly vždy použite kapnografiu (krivku EtCO2), ktorou zároveň monitorujete kvalitu KPR.
- Po zaistení dýchacích ciest intubačnou kanylou alebo supraglotickou pomôckou ventilujte pacienta plynule frekvenciou 10 vdychov za minútu a kompresie hrudníka viac kvôli vdychom neprerušujte. Každý vdych má trvať 1 sekundu do viditeľného zdvihnutia hrudníka; pacientom podávajte najvyššiu možnú frakciu kyslíka.
4. Liečba reverzibilných príčin (4H a 4T)
Počas resuscitácie vždy pátrajte po reverzibilných príčinách zástavy a okamžite ich riešte.
- 4H: Hypoxia, Hypovolémia, Hypo-/Hyperkaliémia a metabolické poruchy, Hypo-/Hypertermia.
- 4T: Trombóza (koronárna alebo pľúcna), Tenzný pneumotorax, Tamponáda srdca, Toxíny.
- Sonografia pri lôžku (POCUS): Skúsení záchrancovia by ju mali použiť na diagnostiku liečiteľných príčin, ako je tamponáda alebo pneumotorax. Vyšetrenie však nesmie spôsobiť dodatočné alebo prolongované prerušenie kompresií hrudníka.
5. Traumatické zastavenie srdca (TCA)
Pri TCA sa postupy zásadne líšia. Zatiaľ čo pri kardiálnych príčinách dominujú kompresie, pri traume má súbežné liečenie reverzibilných príčin prioritu pred kompresiami hrudníka.
- Kľúčovými zásahmi sú: okamžitá kontrola katastrofického vonkajšieho krvácania (napr. turnikety, hemostatické obväzy), zabezpečenie dýchacích ciest a maximálna oxygenácia, bilaterálna dekompresia hrudníka (torakostómia/torakocentéza), uvoľnenie tamponády a fixácia panvy.
- Kompresie hrudníka nesmú oddialiť tieto život zachraňujúce intervencie; dôležitá je tiež rýchla tekutinová resuscitácia, najlepšie krvnými derivátmi.
6. Poresuscitačná starostlivosť (po ROSC)
Starostlivosť sa začína okamžite po obnovení spontánneho krvného obehu (ROSC) s využitím prístupu ABCDE.
- Dýchacie cesty a dýchanie: Titrujte inspirovaný kyslík (FiO2) tak, aby ste dosiahli saturáciu SpO2 94 – 98 %, a ventilujte pľúca do stavu normokapnie. Striktne sa vyhnite hypoxémii aj hyperoxémii.
- Krvný obeh: Realizujte 12-zvodové EKG. Ak pacient nemá prítomnú hypotenziu, usilujte sa o udržanie normovolémie. Vyhnite sa hypotenzii a udržujte cieľový systolický tlak krvi > 100 mmHg (s pomocou tekutín alebo vazopresorov). Pri EKG s eleváciami ST segmentu (STEMI) smerujte pacienta priamo na urgentnú koronárnu angiografiu/PCI.
- Kontrola telesnej teploty: U komatóznych pacientov po ROSC použite cielený manažment telesnej teploty (TTM). Udržujte konštantnú teplotu 32 °C – 36 °C po dobu najmenej 24 hodín a zásadne zabráňte horúčke najmenej 72 hodín.
