Pád seniora a „len zdvihnúť“: prečo výjazd typu lift assist nie je banálny
Senior na zemi, bez viditeľného poranenia, s prosbou „len ma postavte“. Nové stanovisko NAEMSP a dáta o opakovaných výjazdoch ukazujú, že práve tieto zásahy patria k tým, pri ktorých posádka najľahšie niečo prehliadne.
Každá posádka ich pozná: výzva k staršiemu človeku, ktorý spadol doma a nevie sa sám postaviť. Pacient je pri vedomí, nič ho „nebolí“, rodina čaká, že ho zdvihneme a pôjdeme. V anglosaských systémoch majú pre takýto výjazd vlastný názov — lift assist. V októbri 2026 vydala americká Národná asociácia lekárov ZZS (NAEMSP) stanovisko, podľa ktorého ide o plnohodnotné stretnutie s pacientom, nie o technickú výpomoc. V ôsmom diele Journal Clubu sa pozrieme, o aké dáta sa stanovisko opiera, čo hovoria randomizované štúdie o odosielaní pacientov po páde a čo z toho vyplýva pre posádku RZP v slovenských podmienkach.
Klinická otázka (PICO)
Pád seniora je na prvý pohľad úraz s nízkou závažnosťou. V skutočnosti môže byť prvým príznakom infekcie, dehydratácie, arytmie, cievnej mozgovej príhody, nežiaducich účinkov liekov alebo postupnej straty sebestačnosti. Človek, ktorý nevie vstať zo zeme, má navyše vysoké riziko, že spadne znova. Otázka preto neznie, či ho zdvihnúť, ale čo všetko musíme vyšetriť, kým rozhodneme, čo bude ďalej [1].
P: seniori (65 a viac rokov) po páde, ktorý pôsobí ako nízkorizikový, vrátane výjazdov typu „len zdvihnúť“ (lift assist).
I: štruktúrované vyšetrenie posádkou ZZS (príčina pádu, poranenia, geriatrické syndrómy, bezpečnosť doma) a rozhodnutie o transporte alebo ponechaní doma s nadväzným sledovaním.
C: „len zdvihnúť“ bez systematického vyšetrenia a bez ďalšieho plánu.
O: prehliadnuté diagnózy, opakované výjazdy, návštevy urgentného príjmu, hospitalizácie, úmrtnosť, kvalita starostlivosti.
Metodika
Hodnotený dokument nie je klinická štúdia. Ide o stanovisko NAEMSP s podkladovým dokumentom (position statement and resource document), ktoré vypracovala skupina deviatich autorov z amerických akademických pracovísk urgentnej medicíny, verejného zdravotníctva a hasičskej ZZS (Dorsett a kol.). Vyšlo v októbri 2026 v časopise Prehospital Emergency Care [1]. Podkladový dokument zhŕňa literatúru o pádoch seniorov a výjazdoch typu lift assist a stanovisko z nej odvodzuje odporúčania pre systémy ZZS. Úroveň dôkazu je teda odborný konsenzus postavený na prehľade prevažne observačných dát.
Plný text stanoviska sme pri príprave článku nemali k dispozícii. Odporúčania preto preberáme zo zverejneného abstraktu a dáta, o ktoré sa opierajú, sme overili v pôvodných štúdiách cez PubMed. Doplnili sme dve randomizované štúdie o paramedickom vyšetrení a odosielaní seniorov po páde (SAFER 2, iPREFER) a medzinárodné odporúčania pre prevenciu pádov [2–13].
Čo stanovisko odporúča
- Výzvy k pádu alebo „len zdvihnúť“ brať ako stretnutie s pacientom, ktoré vyžaduje vyšetrenie: hľadať medicínsku príčinu, poranenie a riziká v domácnosti, a vnímať ho v kontexte geriatrických syndrómov, nie ako izolovanú drobnosť.
- Rozhodnutie o transporte opierať o dôkladné vyšetrenie a rozhovor s pacientom. Nie každý senior po páde potrebuje urgentný príjem; bezpečnou alternatívou môže byť ponechanie doma s odoslaním na ďalšie sledovanie.
- Kvalitu vyšetrenia pri týchto výjazdoch sledovať ako systémový ukazovateľ kvality.
- Zabezpečiť udržateľné financovanie vyšetrenia a starostlivosti ZZS aj vtedy, keď transport neprebehne.
Autori pomenúvajú aj príčinu problému: systémové skreslenie, ktoré sa podľa nich začína už vo vzdelávaní a pokračuje cez dispečing, smernice a protokoly. Výjazd je od začiatku označený ako nemedicínsky a nízkorizikový, a tak sa podľa toho aj vyšetruje [1].
Výsledky — o aké dáta sa stanovisko opiera
Literatúra o výjazdoch typu lift assist pochádza najmä zo Severnej Ameriky a je observačná. Napriek tomu je obraz pomerne konzistentný: pacient, ktorého „len zdvihneme“, sa často a rýchlo vracia, a to nezriedka s vážnejším problémom.
| Štúdia | Súbor | Kľúčové zistenie |
|---|---|---|
| Leggatt a kol., 2017, Kanada [2] | 804 výjazdov | do 14 dní 21 % návšteva urgentného príjmu, 11,6 % hospitalizácia, 1,1 % úmrtie; chýbajúca vitálna funkcia v zázname predikovala hospitalizáciu |
| Cone a kol., 2013, USA [3] | 1 087 výjazdov | dve tretiny výjazdov smerovali na tretinu adries; pri opakovaných výjazdoch do 30 dní išlo takmer v polovici o medicínsky problém a transport bol potrebný v 55,5 % |
| Schierholtz a kol., 2019, Kanada [4] | 1 121 výjazdov | 32 % osôb volalo opakovane; priemerná dĺžka výjazdu 43 minút, spolu 801 hodín posádok za rok |
| Moore a kol., 2025, USA [5] | 433 odmietnutí | po odmietnutí transportu po páde 32,8 % pacientov volalo znova v tom istom mesiaci; 71,1 % z nich bolo transportovaných, väčšina následne hospitalizovaná |
| Barr a kol., 2025, USA [6] | 116 pacientov | opakovane volajúci mali výrazne vyššiu šancu na návštevu urgentného príjmu do 30 dní (OR 17,2; 95 % CI 6,4–47,6); častejšie užívali antikoagulanciá alebo antiagreganciá a boli nechodiaci |
Z týchto dát vyplývajú dve praktické veci. Po prvé, pacient ponechaný doma po páde nie je „vybavený“ — v niektorých súboroch sa tretina vráti do mesiaca. Po druhé, predikovať, kto sa vráti, je ťažké. Moore a kol. okrem veku nenašli žiadny spoľahlivý prediktor [5]. Signál, ktorý sa opakuje, je kvalita vyšetrenia: v kanadskej práci súvisel neúplný záznam vitálnych funkcií s vyšším rizikom hospitalizácie [2]. Neznamená to, že meranie samo pacienta chráni. Môže to však znamenať, že pri neúplnom vyšetrení posádka častejšie prehliadne niečo podstatné.
Randomizované štúdie: čo prináša štruktúrované vyšetrenie a odoslanie
SAFER 2 (Anglicko a Wales, klastrová RCT, 25 staníc, 4 655 analyzovaných pacientov nad 65 rokov po páde) testovala protokol, podľa ktorého paramedik pacienta vyšetril a mohol ho odoslať do komunitnej služby pre pády namiesto transportu na urgentný príjem [7, 8]. Kombinovaný primárny výsledok (ďalší urgentný kontakt alebo úmrtie) sa nelíšil. Tretina pacientov v oboch skupinách mala ďalší urgentný kontakt alebo zomrela do mesiaca, dve tretiny do šiestich mesiacov. V intervenčnej skupine však bolo menej ďalších tiesňových volaní, paramedici odoslali na ďalšiu starostlivosť 8 % pacientov (oproti 1 % v kontrolnej skupine) a menej pacientov zostalo doma bez akéhokoľvek ďalšieho plánu (22,6 % vs. 30,3 %). Nežiaduce udalosti autori nezaznamenali [8].
iPREFER (Sydney, RCT, 221 seniorov ponechaných doma po páde) porovnávala cielenú multidisciplinárnu intervenciu s písomnými radami [9]. Podľa zámeru liečby sa počet pádov nelíšil; pacienti, ktorí odporúčania skutočne dodržali, padali asi o polovicu menej (IRR 0,53; 95 % CI 0,32–0,87). Pri dlhodobom sledovaní s prepojenými dátami takmer všetci účastníci do troch rokov znova volali záchranku a viac ako 40 % zomrelo [10]. Systematický prehľad 35 prác o programoch prevencie pádov, ktoré realizujú posádky ZZS v komunite, popisuje pokles návštev urgentného príjmu, ďalších pádov aj výjazdov typu lift assist, ide však o heterogénne a väčšinou nerandomizované dáta [11].
Kritické zhodnotenie
Stanovisko správne pomenúva problém, ktorý poznáme aj z terénu, a posúva ho z roviny „služby navyše“ do roviny klinického rozhodovania. Jeho odporúčania sú však formulované na úrovni systému a nehovoria, aký presne postup vyšetrenia má posádka použiť. Nepodkladá ich žiadna randomizovaná štúdia, ktorá by preukázala, že štruktúrované vyšetrenie pri lift assist znižuje úmrtnosť alebo hospitalizácie [1].
Jasná a praktická téma, autori z rôznych typov systémov ZZS vrátane hasičskej služby, prepojenie na geriatrické syndrómy a kvalitu starostlivosti, dôraz na rozhodovanie zdieľané s pacientom a na bezpečné alternatívy transportu.
Úroveň dôkazu je odborný názor. Podkladové štúdie sú retrospektívne, z jednej služby, prevažne z USA a Kanady, s rôznou definíciou lift assist. Časť odporúčaní (úhrady, poisťovne) sa týka amerického systému a do SR sa prenáša len obmedzene.
Confounding a kauzalita. Vysoký počet opakovaných výjazdov a hospitalizácií neznamená, že ich spôsobila posádka, ktorá pacienta nechala doma. Ide o krehkú populáciu s vysokou chorobnosťou a úmrtnosťou bez ohľadu na rozhodnutie posádky, čo ukazuje aj dlhodobé sledovanie iPREFER [10]. Dáta podporujú záver, že výjazd po páde je príležitosť zachytiť rizikového pacienta, nie že každého treba transportovať.
Randomizované dôkazy sú skromné. SAFER 2 ani iPREFER nezlepšili primárny klinický výsledok. Ukázali však, že paramedické vyšetrenie s odoslaním je bezpečné, mierne znižuje opakované tiesňové volania a že prínos závisí od toho, či odporúčania niekto skutočne zrealizuje [8, 9]. V systéme bez služby, kam pacienta odoslať, sa z intervencie stáva len dôkladnejšie vyšetrenie a kvalitnejšia dokumentácia. To je však stále viac než „len zdvihnúť“.
Prenositeľnosť do SR. Na Slovensku nemáme výjazd typu lift assist ako samostatnú kategóriu. Na pád seniora operačné stredisko vysiela posádku ZZS a výjazd sa považuje za zdravotnícky zásah od začiatku. Problém však nie je v kategórii, ale v tom, ako výjazd vnímame na mieste. Ak pacienta po zdvihnutí „odbavíme“ bez vitálnych funkcií, bez otázky na príčinu pádu a bez zápisu, správame sa presne tak, ako stanovisko kritizuje.
Porovnanie so slovenskou praxou a legislatívou
Vyhláška MZ SR č. 321/2005 Z. z. v § 3 ods. 1 zaraďuje medzi samostatné činnosti zdravotníckeho záchranára odber základnej anamnézy od pacienta, príbuzných a svedkov (písm. a), sledovanie, hodnotenie a zaznamenávanie vitálnych funkcií (písm. b), posúdenie zdravotného stavu a určenie pracovnej diagnózy (písm. c), záznam EKG s určením pracovnej diagnózy (písm. n), základné neurologické vyšetrenie s pracovnou diagnózou CMP (písm. p) a polohovanie a imobilizáciu (písm. an). Celé vyšetrenie seniora po páde je teda v kompetencii záchranára.
O ponechaní osoby na mieste zásahu alebo o jej transporte do zdravotníckeho zariadenia rozhoduje samostatne záchranár s bakalárskym vzdelaním v odbore urgentná zdravotná starostlivosť ako člen posádky RZP, a to na základe písomného poverenia odborného zástupcu poskytovateľa (§ 3 ods. 3 písm. t) a ods. 5). Rozhodnutie má vychádzať zo zdravotného stavu, vykonaných vyšetrení a liečebných postupov.
Zákon č. 576/2004 Z. z. v § 6 ukladá ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi poučiť pacienta o účele, povahe, následkoch a rizikách starostlivosti vrátane možností voľby (ods. 1). Informovaný súhlas možno kedykoľvek odvolať (ods. 8) a odmietnutie sa zaznamenáva v zdravotnej dokumentácii. Pri neodkladnej starostlivosti sa súhlas nevyžaduje, ak ho nemožno včas získať, ale možno ho predpokladať (ods. 9 písm. a). Zákon č. 579/2004 Z. z. upravuje záchrannú zdravotnú službu, posádky RZP a činnosť operačných stredísk.
Vyhláška MZ SR č. 321/2005 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2026 · Zákon č. 576/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 8. 2026 · Zákon č. 579/2004 Z. z.
Štandardný postup chýba. Štandardný diagnostický a terapeutický postup MZ SR zameraný na prednemocničnú starostlivosť o seniora po páde, na rozhodovanie o netransporte alebo na odosielanie pacientov po páde sa nám na standardnepostupy.sk nepodarilo nájsť (stav k 20. 10. 2026). Nepoznáme ani celoštátnu cestu, ktorou by posádka RZP mohla pacienta priamo odoslať do služby prevencie pádov, ako to umožnil protokol SAFER 2. Posádky sa preto opierajú o vyhlášku, vnútorné postupy poskytovateľa a medzinárodné odporúčania.
Medzinárodné odporúčania. Svetové odporúčania pre prevenciu pádov z roku 2022 odporúčajú príležitostné vyhľadávanie rizika pádu a u vysoko rizikových seniorov komplexné multifaktoriálne zhodnotenie s individuálnym plánom intervencií [12]. Britský NICE v roku 2025 nahradil starší dokument CG161 novou smernicou NG249 o hodnotení a prevencii pádov [13]. Ani jeden dokument nie je postupom pre RZP, oba však ukazujú, že pád seniora sa má stať spúšťačom ďalšieho hodnotenia. Posádka ZZS je často jediný zdravotník, ktorý pacienta vidí priamo v jeho domácnosti.
Odmietnutie transportu. Ak pacient transport odmieta, posádka ho musí zrozumiteľne poučiť o rizikách a záznam o tom uviesť v dokumentácii. Pri podozrení na delírium, akútnu zmenu kognície alebo inú poruchu, pre ktorú pacient nedokáže posúdiť následky svojho rozhodnutia, nejde o bežné odmietnutie. Vtedy je namieste konzultácia s lekárom podľa vnútorných postupov poskytovateľa, prípadne privolanie RLP cez operačné stredisko.
Čo si z toho vziať do terénu
Výjazd „len zdvihnúť“ nemá v kompetencii RZP žiadnu zvláštnu kategóriu. Je to plnohodnotné vyšetrenie seniora, ktoré má štyri otázky: prečo spadol, čo si spôsobil, ako dlho ležal a či je doma bezpečný.
Abnormálne vitálne funkcie alebo ich zmena oproti bežnému stavu; podozrenie na synkopu, arytmiu, CMP alebo infekciu; poranenie hlavy pri antikoagulačnej či antiagregačnej liečbe; bolesť a obmedzená hybnosť bedra alebo nemožnosť chodiť ako zvyčajne; dlhé ležanie s príznakmi podchladenia, dehydratácie alebo rozpadu svalov; akútna zmätenosť; pacient, ktorý nebude mať doma nikoho a nevie si privolať pomoc.
Ak stav presahuje kompetencie RZP alebo je nejasný, posádka konzultuje s lekárom podľa vnútorných postupov poskytovateľa a podľa potreby žiada cez operačné stredisko RLP. Pri odovzdaní v nemocnici uvedie mechanizmus a predpokladanú príčinu pádu, čas na zemi, vitálne funkcie, medikáciu a funkčný stav pred pádom.
Výzva: 84-ročná pani spadla v kúpeľni, syn ju nevie zdvihnúť. Na mieste pri vedomí, orientovaná, „nič ju nebolí“, chce len do postele.
Vyšetrenie: TK 98/60, P 112 nepravidelný, teplota 38,1 °C, SpO₂ 93 %. Na zemi ležala podľa syna asi štyri hodiny. Užíva antikoagulačný liek. Pri chôdzi neistá, „inak chodí sama s paličkou“.
Záver posádky: pád nie je príčina, ale príznak. Podozrenie na infekciu s tachykardiou, dlhé ležanie a antikoagulácia. Transport do nemocnice, záznam EKG, odovzdanie s údajom o čase na zemi a medikácii. „Len zdvihnúť“ by v tomto prípade znamenalo odísť od septického pacienta.
„Pacientku sme zdvihli, bez poranení, transport odmietla.“
„Pád v kúpeľni pri pošmyknutí, bez predchádzajúceho závratu, palpitácií a bolesti na hrudi; na zemi asi 20 min. GCS 15, TK 142/84, P 76 pravidelný, DF 16, SpO₂ 97 %, TT 36,6 °C, glykémia 6,4 mmol/l. Bez poranenia hlavy, bez antikoagulácie, hybnosť DK symetrická, chôdza s chodítkom ako zvyčajne. Doma dcéra, telefón na dosah. Poučená o rizikách a varovných príznakoch, odporúčaná kontrola u všeobecného lekára; s ponechaním doma súhlasí.“
Praktické dôsledky pre záchranára
1. NAEMSP v roku 2026 odporúča brať každý výjazd k pádu seniora, aj „len zdvihnúť“, ako plnohodnotné stretnutie s pacientom so systematickým vyšetrením.
2. Observačné dáta ukazujú vysoký výskyt opakovaných výjazdov, návštev urgentného príjmu a hospitalizácií po ponechaní doma; neúplné vitálne funkcie v zázname súviseli s horším výsledkom.
3. Randomizované štúdie (SAFER 2, iPREFER) nepreukázali zlepšenie primárneho výsledku, ale paramedické vyšetrenie s odoslaním bolo bezpečné a mierne znížilo opakované tiesňové volania.
4. V SR je celé vyšetrenie v kompetencii záchranára (§ 3 ods. 1 písm. a, b, c, n, p vyhl. 321/2005); o ponechaní na mieste rozhoduje záchranár s bakalárskym vzdelaním s písomným poverením (§ 3 ods. 3 písm. t).
5. Štandardný postup MZ SR k tejto téme sme nenašli. Prečo spadol, čo si spôsobil, ako dlho ležal, či je doma bezpečný — a všetko zapísať.
- JC-01 Supraglotické pomôcky vs. endotracheálna intubácia pri OHCA
- JC-02 POCUS a eFAST pri hemoragickom šoku
- JC-03 Adrenalín pri OHCA
- JC-04 Interprofesionálne napätie v systéme ZZS
- JC-05 Podozrenie na STEMI v teréne
- JC-06 Pôrod v sanitke a prvé minúty novorodenca
- JC-07 Supraglotická pomôcka verzus intubácia pri OHCA: nová metaanalýza
- JC-08 Pád seniora a „len zdvihnúť“: výjazd typu lift assist (tento článok)
- DORSETT, M., SU, T. W., FARCAS, A. M. et al. Prehospital Care of Older Adults Following Perceived Low-Acuity Falls and Related „Lift Assist“ Encounters: An NAEMSP Position Statement and Resource Document. Prehospital Emergency Care. 2026, s. 1–40. DOI: 10.1080/10903127.2026.2748380. PMID: 42873076.
- LEGGATT, L., VAN AARSEN, K., COLUMBUS, M. et al. Morbidity and Mortality Associated with Prehospital „Lift-assist“ Calls. Prehospital Emergency Care. 2017, roč. 21, č. 5, s. 556–562. DOI: 10.1080/10903127.2017.1308607. PMID: 28422537.
- CONE, D. C., AHERN, J., LEE, C. H. et al. A descriptive study of the „lift-assist“ call. Prehospital Emergency Care. 2013, roč. 17, č. 1, s. 51–56. DOI: 10.3109/10903127.2012.717168. PMID: 22971148.
- SCHIERHOLTZ, T., CARTER, D., KANE, A. et al. Impact of Lift Assist Calls on Paramedic Services: A Descriptive Study. Prehospital Emergency Care. 2019, roč. 23, č. 2, s. 233–240. DOI: 10.1080/10903127.2018.1483454. PMID: 30118639.
- MOORE, E. A., SCHOENFELD, D. W., FRITZ, C. L. et al. Geriatric „lift-assist“ EMS calls with transport refusal: Characteristics of short-term repeat calls and hospitalizations. American Journal of Emergency Medicine. 2025, roč. 95, s. 77–82. DOI: 10.1016/j.ajem.2025.05.041. PMID: 40435545.
- BARR, J., SELMAN, K., HUNTER, K. et al. Refusal of Emergency Medical Transport After a Fall: Patient Characteristics and Outcomes of Repeat Callers. Western Journal of Emergency Medicine. 2025, roč. 26, č. 5, s. 1291–1295. DOI: 10.5811/westjem.33524. PMID: 41192986.
- SNOOKS, H. A., ANTHONY, R., CHATTERS, R. et al. Paramedic Assessment of Older Adults After Falls, Including Community Care Referral Pathway: Cluster Randomized Trial. Annals of Emergency Medicine. 2017, roč. 70, č. 4, s. 495–505.e28. DOI: 10.1016/j.annemergmed.2017.01.006. PMID: 28302422.
- SNOOKS, H. A., ANTHONY, R., CHATTERS, R. et al. Support and Assessment for Fall Emergency Referrals (SAFER) 2: a cluster randomised trial and systematic review of clinical effectiveness and cost-effectiveness of new protocols for emergency ambulance paramedics to assess older people following a fall with referral to community-based care when appropriate. Health Technology Assessment. 2017, roč. 21, č. 13, s. 1–218. DOI: 10.3310/hta21130. PMID: 28397649.
- MIKOLAIZAK, A. S., LORD, S. R., TIEDEMANN, A. et al. A multidisciplinary intervention to prevent subsequent falls and health service use following fall-related paramedic care: a randomised controlled trial. Age and Ageing. 2017, roč. 46, č. 2, s. 200–207. DOI: 10.1093/ageing/afw190. PMID: 28399219.
- MIKOLAIZAK, A. S., HARVEY, L., TOSON, B. et al. Linking health service utilisation and mortality data — unravelling what happens after fall-related paramedic care. Age and Ageing. 2022, roč. 51, č. 1, afab254. DOI: 10.1093/ageing/afab254. PMID: 35077557.
- FRIEND, T. H., THOMAS, H. M., ORDOOBADI, A. J. et al. Community emergency medical services approaches to fall prevention: a systematic review. Injury Prevention. 2024, roč. 30, č. 6, s. 446–453. DOI: 10.1136/ip-2023-045110. PMID: 39038943.
- MONTERO-ODASSO, M., VAN DER VELDE, N., MARTIN, F. C. et al. World guidelines for falls prevention and management for older adults: a global initiative. Age and Ageing. 2022, roč. 51, č. 9, afac205. DOI: 10.1093/ageing/afac205. PMID: 36178003.
- NATIONAL INSTITUTE FOR HEALTH AND CARE EXCELLENCE. Falls: assessment and prevention in older people and in people 50 and over at higher risk. NICE guideline NG249 [online]. London: NICE, 2025 [cit. 2026-10-20]. Dostupné na: https://www.nice.org.uk/guidance/ng249
- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 321/2005 Z. z. o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach, v znení účinnom od 1. 1. 2026 [online]. Slov-Lex [cit. 2026-10-20]. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/
- Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [online]. Slov-Lex [cit. 2026-10-20].
- Zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [online]. Slov-Lex [cit. 2026-10-20].

