Pôrod v sanitke a prvé minúty novorodenca: čo ukázali dáta z Dánska a ako sa pripraviť
Pôrod mimo nemocnice zažije posádka raz za čas, no keď príde, rozhodujú prvé minúty. Osem rokov dánskych záznamov ukazuje, na čo sa pripraviť.
V šiestom diele Journal Clubu rozoberáme novú štúdiu z Južného Dánska (Pedersen a kol., Acta Anaesthesiologica Scandinavica, 2026). Autori prešli ručne takmer desaťtisíc prednemocničných záznamov. Ukazuje, ako často posádka pri pôrode naozaj je, čo sa pri ňom pokazí a prečo sa na takú situáciu nedá pripraviť len skúsenosťou. Výsledky dávame do súvislosti s odporúčaniami ERC 2025 pre novorodenca a so slovenským rámcom kompetencií záchranára.
Klinická otázka (PICO)
Neplánovaný pôrod mimo nemocnice je pre posádku RZP typická „nízkofrekvenčná, vysokoriziková“ udalosť. Väčšina pôrodov prebehne bez problémov, no ak sa niečo pokazí, ide naraz o dvoch pacientov a často bez lekára na mieste. Európske odporúčania ERC 2025 preto výslovne označujú pôrod mimo nemocnice za prostredie s obmedzenými zdrojmi. Za hlavné úlohy prednemocničnej posádky považujú prevenciu a liečbu podchladenia a hypoxie novorodenca [2, 3].
Problémom je expozícia. Ak záchranár zažije pôrod raz za niekoľko rokov, rutinu si z praxe nevybuduje. Kvalitatívna štúdia z Nórska opisuje rovnaký pocit, aký pozná mnoho posádok aj u nás: nepredvídateľnosť, stres a pocit nedostatočnej prípravy [7]. Dánska kohorta k tomu teraz pridáva konkrétne čísla.
P: rodičky a novorodenci ošetrení posádkou ZZS pri neplánovanom pôrode mimo nemocnice.
I: pôrod vedený posádkou ambulancie.
C: bez porovnávacej skupiny (deskriptívna štúdia).
O: frekvencia prednemocničných pôrodov, miesto pôrodu, poloha plodu, komplikácie u matky a novorodenca vrátane potreby resuscitácie.
Metodika
Ide o populačnú prierezovú štúdiu z Regiónu Južné Dánsko: zmiešaná mestsko-vidiecka oblasť s približne 1,2 milióna obyvateľov, 39 základňami a 73 ambulanciami. Obdobie siahalo od januára 2016 do júna 2024. Zdrojom bol elektronický prednemocničný záznam (ePMR). Autori vybrali výjazdy s dispečerským kódom súvisiacim s pôrodom a zároveň textovo prehľadali voľné polia záznamov. Takto našli 9 987 záznamov a všetky ručne prečítali. Rozlišovali transport rodičky pred pôrodom, pôrod pred príchodom posádky, pôrod v starostlivosti posádky a komplikovaný hroziaci pôrod, pri ktorom posádka pôrod zdržiavala a rodičku urýchlene previezla [1].
Za komplikáciu považovali akúkoľvek polohu plodu inú ako záhlavím, potrebu pôrodníckych manévrov, intervencie u novorodenca (resuscitácia, odsávanie, ventilácia, CPAP, infúzie) a u matky (krvácanie) a prolaps pupočníka. Dôležitý je kontext systému. Dánsky záchranár (EMT) má viac ako trojročné vzdelávanie vrátane praxe na pôrodníckom oddelení a v regióne absolvuje aj dvojdňový interný kurz o komplikovanom prednemocničnom pôrode a akútne chorom dieťati [1].
Výsledky
Zo všetkých 1 137 222 výjazdov súviselo s pôrodom 3 543 (0,31 %). Dieťa sa narodilo mimo nemocnice v 822 prípadoch. Vo viac ako polovici z nich bolo dieťa na svete ešte pred príchodom posádky. Analyzovaný súbor tvorí 320 udalostí, pri ktorých bola rodička v starostlivosti posádky: 310 pôrodov a 10 komplikovaných hroziacich pôrodov s urýchleným transportom. To je približne 0,03 % všetkých výjazdov. Počet takýchto udalostí sa medzi rokmi významne nemenil [1].
Rodička a priebeh
| Ukazovateľ | Hodnota | Poznámka |
|---|---|---|
| Vek rodičky (medián) | 30 rokov | kvartily 27–33 |
| Prvorodičky | 8,8 % | druhorodičky 45,9 %, tretí a ďalší pôrod 18,7 %, údaj chýbal u 26,6 % |
| Gestačný vek (medián) | 40 t. | rozpätie 23–42 t.; pred 37. t. 8,1 %, pred 28. t. 1,3 % |
| Čas dojazdu (medián) | 7,5 min | kvartily 5,4–11,0 min |
| Čas na mieste (medián) | 22,6 min | pri komplikovanom hroziacom pôrode 11,5 min |
| Miesto pôrodu | doma 56,9 % | v sanitke 35,3 %, v aute 2,2 %, ostatné zriedka |
| Pôrodná asistentka pri pôrode | nie v 79,4 % | celý pôrod viedla len posádka |
Novorodenec a matka
| Udalosť | Výskyt | Význam pre posádku |
|---|---|---|
| Novorodenec bez komplikácií | 75,3 % | väčšina pôrodov fyziologická |
| Poloha záhlavím | 89,4 % | panvový koniec 1,6 %, iné polohy zriedka |
| Odsávanie novorodenca | 9,1 % | ERC 2025 rutinné odsávanie neodporúča |
| Pupočník okolo krku | 7,8 % | kontrolovať pri pôrode hlavičky |
| Útlm dýchania novorodenca | 5,0 % | podpora dýchania podľa ERC NLS |
| Prolaps pupočníka | 2,5 % | kritický stav, okamžitý transport |
| Dystokia ramienok | 2,5 % | kritický stav, pôrodnícke manévre |
| Novorodenec bez známok života | 4 (1,3 %) | resuscitácia novorodenca |
| Popôrodné krvácanie | 19,7 % | u 8,4 % s komplikáciami (šok, retencia placenty) |
Spolu ambulancie zaznamenali 95 komplikácií u 79 novorodencov. Takmer každý piaty pôrod sprevádzalo popôrodné krvácanie. V časti prípadov sa pridružil šok, zadržaná placenta alebo potreba bimanuálnej kompresie maternice či liekov na zastavenie krvácania [1].
Kritické zhodnotenie
Štúdia nič neporovnáva ani netestuje intervenciu. Jej hodnota je v epidemiológii: ukazuje, ako často a s akými komplikáciami sa posádka s pôrodom stretáva v európskom systéme s dobrou dostupnosťou pôrodníc. Na otázku, ktorý postup je lepší, odpovedať nemôže.
Populačný súbor, osem a pol roka, ručná kontrola všetkých 9 987 kandidátnych záznamov, jasné rozlíšenie pôrodu pred príchodom a v starostlivosti posádky. Autori neuvádzajú konflikt záujmov.
Údaje pochádzajú len z prednemocničného záznamu, často písaného dodatočne. Chýba prepojenie na nemocničné výsledky a mortalitu. Výjazdy vrtuľníkov nie sú zahrnuté. Parita chýbala u štvrtiny rodičiek.
Výsledky sú v súlade so staršími prácami. V Helsinkách sa v rokoch 2010–2014 narodilo pred dosiahnutím nemocnice 12,8 % detí z 799 urgentných výjazdov k pôrodu, teda asi 3 na 1 000 pôrodov, bez úmrtí matiek či novorodencov [5]. Austrálska analýza z Viktórie popísala 324 pôrodov za rok, z toho 88,3 % nekomplikovaných prekotných pôrodov v termíne. Zároveň však dokumentovala krvácanie, panvové polohy, prolaps pupočníka aj úmrtie novorodenca [6]. Všetky tri súbory sa zhodujú v tom, že väčšina pôrodov je nekomplikovaná, ale vážne komplikácie prichádzajú nečakane a posádka ich rieši sama.
Za zmienku stojí aj odsávanie u 9,1 % novorodencov. Dáta neumožňujú posúdiť, či bolo indikované. ERC 2025 však rutinné odsávanie plodovej vody neodporúča a vyhradzuje ho situácii, keď sa nedarí prevzdušniť pľúca [2, 3]. Je to jednoduchý bod, v ktorom sa dá prax zosúladiť s odporúčaniami.
Porovnanie so slovenskou praxou a legislatívou
Vyhláška MZ SR č. 321/2005 Z. z. v § 3 ods. 1 zaraďuje medzi činnosti, ktoré zdravotnícky záchranár vykonáva samostatne, odvedenie pôrodu, prvé ošetrenie novorodenca a ošetrenie rodičky. V znení účinnom od 1. 1. 2026 ide o písmeno q). Samostatne vykonáva aj KPR, zabezpečenie dýchacích ciest, kyslíkovú liečbu a periférny či intraoseálny vstup. Ďalšie lieky môže podávať len na základe písomného poverenia, inak podľa ordinácie lekára.
Zákon č. 579/2004 Z. z. upravuje záchrannú zdravotnú službu vrátane posádok RZP a RLP a činnosti operačného strediska. Zákon č. 576/2004 Z. z. upravuje vedenie zdravotnej dokumentácie, ktorá je pri pôrode dôležitá pre matku aj pre novorodenca.
Vyhláška MZ SR č. 321/2005 Z. z. · Zákon č. 579/2004 Z. z. · Zákon č. 576/2004 Z. z.
Slovenský štandardný postup MZ SR zameraný priamo na pôrod mimo zdravotníckeho zariadenia v podmienkach ZZS sa pri príprave článku nepodarilo nájsť (standardnepostupy.sk, stav k 14. 10. 2026). Posádky sa tak opierajú o kompetencie podľa vyhlášky, vnútorné postupy poskytovateľa a medzinárodné odporúčania, najmä ERC 2025 pre novorodenca. Rozdiel oproti Dánsku je aj v príprave. Tam regionálna služba zaradila povinný dvojdňový kurz komplikovaného pôrodu [1]. ERC 2025 odporúča trénovať resuscitáciu novorodenca aspoň raz ročne a doplniť to krátkymi opakovaniami, pretože zručnosti rýchlo slabnú [2, 3].
Krvácanie matky a hranice kompetencií
V dánskom súbore bolo popôrodné krvácanie najčastejšou komplikáciou matky (19,7 %) [1]. Pre posádku RZP z toho vyplýva rutinné sledovanie krvných strát, vitálnych funkcií a stavu maternice po pôrode, zabezpečenie žilového vstupu a včasné privolanie lekára pri známkach šoku. Lieky na zastavenie krvácania nepatria do samostatnej kompetencie záchranára a podávajú sa podľa ordinácie lekára. Ani v krajinách s rozšírenými paramedickými kompetenciami nie je bimanuálna kompresia maternice automatická. Britské JRCALC ju považuje za vysoko invazívny výkon pre rozšírenú úroveň praxe a rozhodnutie nechávajú na poskytovateľovi [8].
Čo si z toho vziať do terénu
Odporúčania ERC 2025 pre podporu adaptácie a resuscitáciu novorodenca platia výslovne aj pre pôrod mimo nemocnice [2, 3]. Nasledujúci prehľad je v rozsahu toho, čo záchranár v RZP vykonáva samostatne. Postupy mimo neho (cievny prístup cez pupočník, lieky, intubácia) patria lekárovi RLP alebo LZS.
Predčasný pôrod, najmä pred 32. týždňom; poloha panvovým koncom alebo iná ako záhlavím; prolaps pupočníka; dystokia ramienok; novorodenec, ktorý po prvých krokoch nedýcha alebo má SF pod 100/min; resuscitácia novorodenca; popôrodné krvácanie so známkami šoku alebo zadržaná placenta.
Súčasne s privolaním lekára informuj cez operačné stredisko cieľovú pôrodnicu, aby bol pri príjme pripravený neonatologický tím.
Pred pôrodom: kúrenie naplno, teplé suché plienky, čiapočka, pôrodnícky balíček, vak s maskou pre novorodenca. Pri prvých známkach komplikácie včas cez operačné stredisko RLP a avízo pôrodnici.
Po pôrode: osušiť, prikryť vrátane hlavy, koža na kožu, neodsávať rutinne, pupočník u stabilného novorodenca najskôr po 60 s. Sleduj krvácanie a stav matky, kým nie je porodená placenta aj po nej.
Dokumentácia: čas pôrodu, poloha plodu, dýchanie, SF a tonus novorodenca, čas prerušenia pupočníka, pôrod placenty, odhad krvných strát, vitálne funkcie matky a čas privolania RLP.
Praktické dôsledky pre záchranára
1. Pôrod v starostlivosti posádky je zriedkavý (asi 0,03 % výjazdov v Dánsku), preto rutinu nahrádza pravidelný tréning a kontrolný zoznam vybavenia.
2. Väčšina pôrodov je nekomplikovaná, no asi každý štvrtý novorodenec mal nejakú komplikáciu a takmer každá piata matka krvácala.
3. Pre novorodenca sú hlavné ciele teplo a prevzdušnenie pľúc: osušiť, prikryť, zhodnotiť dýchanie, SF a tonus, pri potrebe 5 insuflačných vdychov a ventilácia; kompresie až pri SF pod 60/min po účinnej ventilácii.
4. Neodsávaj rutinne. Ak je stabilný, pupočník prerušuj najskôr po 60 s.
5. Pri predčasnom pôrode, nezáhlavnej polohe, prolapse pupočníka, dystokii, resuscitácii alebo krvácaní so šokom včas privolaj RLP alebo LZS a avizuj pôrodnicu.
- JC-01 Supraglotické pomôcky vs. endotracheálna intubácia pri OHCA
- JC-02 POCUS a eFAST pri hemoragickom šoku
- JC-03 Adrenalín pri OHCA
- JC-04 Interprofesionálne napätie v systéme ZZS
- JC-05 Podozrenie na STEMI v teréne
- JC-06 Pôrod v sanitke a prvé minúty novorodenca (tento článok)
- PEDERSEN, L. L., CHRISTENSEN, H. C., JØRGENSEN, J. S., GRADMAN, J., WOLTHERS, S. A. a MIKKELSEN, S. Prehospital Births in the Region of Southern Denmark — A Cohort From 2016 to 2024. Acta Anaesthesiologica Scandinavica. 2026, roč. 70, č. 10, e70351. DOI: 10.1111/aas.70351. PMID: 42831496.
- HOGEVEEN, M., MONNELLY, V., BINKHORST, M. et al. European Resuscitation Council Guidelines 2025 Newborn Resuscitation and Support of Transition of Infants at Birth. Resuscitation. 2025, roč. 215, suppl. 1, 110766. DOI: 10.1016/j.resuscitation.2025.110766. PMID: 41117576.
- MILEDER, L. P. a WAGNER, M. Resuscitation of newborn infants and postnatal support of transition — An overview of the European Resuscitation Council guideline 2025. Zeitschrift für Geburtshilfe und Neonatologie. 2026, roč. 230, č. 3, s. 179–184. DOI: 10.1055/a-2847-3068. PMID: 42082138.
- GREIF, R., LAURIDSEN, K. G., DJÄRV, T. et al. European Resuscitation Council Guidelines 2025 Executive Summary. Resuscitation. 2025, roč. 215, suppl. 1, 110770. DOI: 10.1016/j.resuscitation.2025.110770. PMID: 41117573.
- PIRNESKOSKI, J., PERÄJOKI, K., NUUTILA, M. a KUISMA, M. Urgent EMS managed out-of-hospital delivery dispatches in Helsinki. Scandinavian Journal of Trauma, Resuscitation and Emergency Medicine. 2016, roč. 24, 94. DOI: 10.1186/s13049-016-0285-5. PMID: 27456493.
- McLELLAND, G., McKENNA, L., MORGANS, A. a SMITH, K. Epidemiology of unplanned out-of-hospital births attended by paramedics. BMC Pregnancy and Childbirth. 2018, roč. 18, č. 1, 15. DOI: 10.1186/s12884-017-1638-4. PMID: 29310618.
- HÅGENSEN, K., BAKLAND, M. a LUNDGREN, I. Emergency medical technicians’ experiences of assignments with women in labour. Sexual & Reproductive Healthcare. 2025, roč. 45, 101118. DOI: 10.1016/j.srhc.2025.101118. PMID: 40472761.
- JRCALC / AACE. Position regarding bimanual uterine compression [online]. 19. 10. 2022 [cit. 2026-10-14]. Dostupné na: https://jrcalc.org.uk/jrcalc-q-and-as/position-regarding-bimanual-uterine-compression/
- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 321/2005 Z. z. o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach, v znení účinnom od 1. 1. 2026 [online]. Slov-Lex [cit. 2026-10-14]. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/
- Zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [online]. Slov-Lex [cit. 2026-10-14].
- Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [online]. Slov-Lex [cit. 2026-10-14].