My sme tam, oni sú tu —
interprofesionálne napätie v systéme ZZS
Terén, urgentný príjem, dispečing: tri osi trenia, jedna reťaz starostlivosti. Čo hovorí literatúra a čo z toho vyplýva pre slovenský systém ZZS SR.
Jedno kontinuum, troje dvorov
Záchranár v teréne, záchranár na urgentnom príjme a operátor na KOS zdieľajú jeden cieľ — zachrániť pacienta. Napriek tomu každodenná realita systému ZZS SR produkuje trenie na všetkých troch stykových plochách: pri odovzdaní pacienta na urgentnom príjme, pri dispečerskom výkone zo strany KOS, a v kontexte aktuálnej štrukturálnej reformy, ktorá tieto vzťahy ďalej destabilizuje.
Tento Journal Club review nepracuje s jednou primárnou štúdiou, ale s troma komplementárnymi zdrojmi, ktoré spoločne pokrývajú celý priestor problematiky. Zámerom nie je konštatovať, kto má pravdu — ale identifikovať, kde systém vytvára podmienky pre zlyhanie.
Odovzdanie pacienta: rituál, ktorý zvyčajne zlyháva
Handover — odovzdanie pacienta z posádky ZZS personálu urgentného príjmu — je v literatúre identifikovaný ako jeden z najzraniteľnejších momentov v reťazi starostlivosti. Nie preto, že by záchranári nevedeli odovzdávať. Ale preto, že systém pre to nevytvára podmienky.
Patient handover between ambulance crew and healthcare professionals in Icelandic emergency departments: a qualitative study
Ragnarsdóttir et al. · Scandinavian Journal of Trauma, Resuscitation and Emergency Medicine · 2021
Dizajn: Kvalitatívna štúdia (Vancouver School fenomenologická metóda). Hĺbkové rozhovory so záchranármi aj personálom urgentného príjmu. Island — systém blízky stredoeurópskemu modelu.
Hlavný nález: Záchranári aj sestry zhodne identifikovali, že negatívne postoje a interprofesionálne napätie medzi zdravotníckymi profesiami priamo ovplyvňujú kvalitu odovzdania pacienta — a teda aj jeho osud. Napätie existuje nezávisle od kvality odovzdávanej informácie. Ide o vzťahovú, nie technickú dysfunkciu.
The satisfaction regarding handovers between ambulance and emergency department nurses
Hovenkamp et al. · Scandinavian Journal of Trauma, Resuscitation and Emergency Medicine · 2018
Dizajn: Prospektívna observačná štúdia, 97 odovzdaní, UMCG Groningen. Dotazníkové hodnotenie spokojnosti na 5-bodovej škále.
Kľúčové korelácie: Spokojnosť záchranárov negativne korelovala s dĺžkou čakania pred odovzdaním (r = −0,287; p = 0,004). Spokojnosť sestier na urgente pozitívne korelovala s používaním ABCDE štruktúry pri odovzdaní (r = 0,288; p = 0,006). Prítomnosť lekára pri odovzdaní zvyšovala spokojnosť záchranárov (r = 0,224; p = 0,028).
Záchranár čaká s pacientom na odovzdanie — posádka je blokovaná, ďalší pacient niekde čaká na výjazd. Každá minúta čakania znižuje spokojnosť záchranára a zhoršuje sústredenie pri odovzdávaní.
Multicentrická štúdia 721 handoverov (ISBAR, MIST, BAUM) zistila deficit v štruktúre a rozsahu v 99,4 % prípadov. Vek pacienta bol uvedený v 47 %, čas vzniku príhody len v 37,7 % odovzdaní.
Miscommunication pri handoveri zvyšuje náklady systému cez zbytočné diagnostické vyšetrenia, predĺžené hospitalizácie a preventabilné readmisie (Dawson et al., citovaný v Tortosa-Alted 2025).
Interprofesionálne napätie nie je výsledok zlého handoveru — napätie samo o sebe handover zhoršuje. Ide o spätnoväzobný kruh, ktorý štandardizácia protokolu sama o sebe nepreruší.
„Negatívne postoje a napätie medzi zdravotníckymi profesiami môžu ovplyvniť kvalitu odovzdania pacienta.”
Ragnarsdóttir et al., 2021 · Scand J Trauma Resusc Emerg MedDispečer a záchranár: kto vidí pacienta lepšie?
Krajské operačné stredisko (KOS) podľa zákona č. 579/2004 Z.z. koordinuje celý výkon ZZS — dispečer prideľuje výjazdy, určuje prioritu, riadi posádky. Záchranár v teréne má pacienta pred sebou. Toto je základné štrukturálne napätie druhej osi: asymetria informácií sprevádzaná asymetriou autority.
Role identities of emergency medical services personnel and their associations with intention to leave the profession
Murtola et al. · BMC Emergency Medicine · 2024
Dizajn: Prierezová prieskumová štúdia (N = 616, Fínsko). EMS Role Identity Scale — štyri dimenzie: caregiving (starostlivosť), thrill-seeking (adrenalínová orientácia), duty (povinnosť), capacity (kompetencia). Binárna logistická regresia pre zámer opustiť povolanie.
Hlavný nález: Záchranári zdôrazňujú rôzne aspekty svojej profesionálnej identity — a tieto rozdiely v identite priamo súvisia s mierou konfliktu v systéme a s pravdepodobnosťou odchodu z povolania. Záchranári s vysokou orientáciou na kompetenciu (capacity) vykazujú najvyššie napätie v prostrediach, kde ich klinický úsudok nie je externými aktérmi (vrátane dispečingu) validovaný.
Fínska štúdia zároveň poukazuje na širší kontext: rozsah praxe záchranárov sa v posledných desaťročiach výrazne rozšíril — zahŕňa čoraz komplexnejšie intervencie, holistický pohľad na pacienta, klinické rozhodovanie na vysokej úrovni. To vytvára napätie, keď systém riadenia (dispečing) pracuje s protokolárnymi algoritmami, ktoré toto rozšírenie nezohľadňujú.
Záchranár vidí pacienta. Dispečer vidí systém. Keď tieto pohľady kolidujú bez mechanizmu spätnej väzby, výsledkom je frustrujúca komunikácia — a v horšom prípade klinická chyba.
Výskum ukazuje, že automatizované dispečerské protokoly (MPDS) identifikujú viac kritických prípadov ako subjektívne override rozhodnutia dispečerov. Override feature by mal zostať pre výnimky, nie ako norma.
Záchranári, ktorých profesionálna identita je postavená na kompetencii, majú vyššiu pravdepodobnosť odchodu z povolania, ak systém túto kompetenciu dlhodobo nerozpoznáva. KOS je jedným z miest, kde sa toto uznanie dáva alebo neudáva.
OS ZZS SR je štátna príspevková organizácia pod MZ SR. Operátori KOS pracujú v režime 24/7 na 155. Chýba formalizovaný mechanizmus spätnej väzby záchranárov k dispečerskému rozhodovaniu — čo je systémová medzera.
Záchranky pod nemocnice: reforma ako katalyzátor napätia
V januári 2026 minister zdravotníctva Šaško predstavil zámer podriadiť záchranné zdravotné služby nemocniciam s urgentným príjmom. Tri možné modely prevádzky, zodpovednosť vždy na strane nemocnice. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) zámer podporila. Slovenská komora zdravotníckych záchranárov (SKZZ) okamžite protestovala.
| Strana | Pozícia | Hlavný argument |
|---|---|---|
| MZ SR / ANS | Pro-reforma | Stabilita systému, lepší manažment pacienta, integrácia reťaze starostlivosti |
| SKZZ | Kontra | Ohrozenie plurality poskytovateľov, pokles kvality, degradácia vzdelávania, riziko záániku štátnych ZZS |
| Odborári ZZS | Kriticky skeptickí | Neznalosť systému zo strany nemocníc, neúcta k práci záchranárov, riziko poklesu motivácie a fluktuácie |
| Záchranári v teréne | Rozdelení | Časť vítala zmenu, časť sa obáva straty profesionálnej autonómie a podriadenia nemocničnej hierarchii |
Z pohľadu interprofesionálnej dynamiky je kľúčová otázka iná ako legislatívna: reforma mení mocenské vzťahy. Záchranár, ktorý dnes odovzdáva pacienta ako rovnocenný zdravotnícky profesionál, by sa mohol ocitnúť v organizačnej podriadenosti voči nemocnici, ktorej personál bol doteraz jeho „partnerom” pri handoveri. To napätie na osi #1 nezníži — s veľkou pravdepodobnosťou ho zvýši.
„Ak záchranárom nedáte žiadny priestor na spätnú väzbu, riskujete výrazný pokles ich motivácie, narušenie dôvery voči riadeniu a vznik konfliktov.”
Odborárske stanovisko ZZS · info.sk · január 2026Sila a limity dostupnej evidencie
Interprofesionálne napätie v systéme ZZS je dobre popísané v zahraničnej literatúre — ale slovenský kontext je takmer nepreskúmaný. Neexistuje žiadna publikovaná kvalitatívna ani kvantitatívna analýza napätia medzi záchranármi ZZS SR, personálom urgentných príjmov a operátormi KOS. Toto je výskumná medzera prvého rádu.
Islandská štúdia (Ragnarsdóttir 2021) je metodologicky najrelevantnejšia pre os #1 — kvalitatívny dizajn zachytáva vzťahovú dynamiku, ktorú kvantitatívne štúdie nevidia. Fínska štúdia (Murtola 2024) je relevantná pre os #2, aj keď fínsky systém má odlišnú organizáciu dispečingu. Hovenkamp (2018) dodáva kvantitatívne ukotvenie spokojnosti pri handoveri.
Čo z toho vyplýva pre slovenský terén
Literatúra nám nedáva recept, ale identifikuje miesta systémového zlyhania. V slovenskom kontexte ZZS SR to znamená konkrétne odporúčania:
- Os #1 — Handover: Zavedenie štandardizovaného protokolu odovzdania (MIST/ISBAR) nie je len technická otázka — bez riešenia vzťahového napätia protokol nestačí. Interprofesionálne vzdelávanie (spoločné tréningy záchranárov ZZS a personálu CP) má výskumnú podporu.
- Os #2 — KOS: Systém potrebuje formalizovaný mechanizmus spätnej väzby záchranárov smerom ku KOS. Bez neho zostáva klinický úsudok terénneho záchranára organizačne neviditeľný, čo priamo ohrozuje profesionálnu identitu a zvyšuje riziko fluktuácie.
- Os #3 — Reforma: Integrácia ZZS pod nemocnice môže znížiť organizačné trenie pri odovzdaní — ale len ak sa riešia vzťahové a mocenské aspekty, nielen legislatívne. Reforma bez interprofesionálneho programu môže napätie prehĺbiť.
- Výskumná priorita: SR potrebuje vlastnú kvalitatívnu štúdiu interprofesionálnej dynamiky v ZZS — záchranári v teréne, operátori KOS a personál urgentných príjmov. Toto je legitímny predmet vedeckého výstupu z akademického prostredia alebo SKZZ.
Použitá literatúra
